Kaštieľ Radoľa
Kaštieľ v Radoli je jednou z expozícií Kysuckého múzea. Postaviť ho nechali Suňogovci, majitelia Budatínskeho panstva. V dokumentoch sa tento kaštieľ spomína už v roku 1658.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia prebehla rekonštrukcia kaštieľa a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum.
V roku 2022 sa v Kaštieli Radoľa rozhodli sprístupniť svoje exponáty aj zdravotne znevýhodneným návštevníkom. Jedným z prvkom tejto debarierizácie sú aj Rozprávajúce dotykové rámy, ktoré umožňujú nevidiacim a slabozrakým oboznámiť sa s niektorými exponátmi múzea.
Reliéfne platne obsahujú aj QR kód s odkazom na video určené pre nepočujúcich návštevníkov.
Návštevníci sa môžu zoznámiť s priečelím kaštieľa v Radoli. Audio opis vedie ruky návštevníka po reliéfe priečelia kaštieľa. Informuje ho o tom, čo sa kde nachádza a naviac ho aj uvedie do stručných dejín kaštieľa.
Plastika svätice je zaujímavým exponátom s tajomnou históriu. Je vyrezaná zo zvieracej kosti a bola nájdená v ruinách stredovekého kostola. Predpokladá sa, že slúžila ako ozdobná rukoväť nožíka.
Návštevník si môže ohmatať kópiu plastiky a na platni nájde aj jej skutočnú veľkosť. Môže si tak urobiť lepšiu predstavu o tejto plastike.
Mestská pečať zo 14. storočia.
V expozícii sa nachádza sadrový odliatok tejto pečate. Predpokladá sa, že pečať pochádza z roku 1336.
Audio opis na zväčšenom reliéfe bližšie opisuje, čo sa na pečati nachádza a vysvetľuje aj jej historické súvislosti.
Na platni je zobrazená aj skutočná veľkosť odtlačku pečate.
Kovová spona nájdená pri výskume stredovekého cintorína.
Takéto spony vyrobené z medi sa v Uhorsku používali už v 12. storočí, no najmä v 13. a 14. storočí.
Na platni sa opäť nachádza zväčšený reliéf a reliéf v skutočnej veľkosti ako je spona.
Drevená medovnikárska forma z 19. storočia.
Kysucké Nové Mesto patrilo medzi významné strediská remesiel na Považí. Pernikári, resp. medovnikári sa v historických prameňoch spomínajú už v roku 1636.
Kovové pečatidlo cechu mäsiarov.
Mäsiari sa v Kysuckom Novom Meste spomínajú po prvý raz v roku 1325. Mäsiarsky cech sa spomína v dokumentoch z roku 1634.
Kovové pečatidlo pochádza z 18. storočia. Reliéf zobrazuje zväčšený tvar pečatidla, ako aj pečatnú plochu obsahujúcu symboly mäsiarskeho cechu.
